Detailne o detskom mozgu - Je moje dieťa zlé, keď sa "hádže o zem"?
Malý náhľad do šedej kôry dieťaťa.
„Dýchaj, dýchaj!“ presviedčam samu seba, keď mi na detskom ihrisku v tom istom momente stúpa tlak a klesá materské sebavedomie. Potrebujeme odísť, aby sme stihli autobus a moja dcéra sa napriek dohode a následným viacerým upozorneniam rozhodla zaplávať si ešte raz v piesku. Keď ju vyberiem, spúšťa song vo výšinách, za ktoré by sa nehanbila ani najlepšia sopranistka sveta a ja na chrbte necítim už len pot, ale aj pohľady celého ihriskového obecenstva. Jediné, na čo sa sústredím je, ako odísť bez toho, aby som sa niekomu pozrela do očí a premýšľam nad tým, čo robím zle, že malá vždy „robí scény“.
Viem, že môj príbeh nie je ojedinelý a že my, rodičia, často čelíme výzvam v rozpoznávaní a zvládaní emócií našich detí. Premýšľame a trápime sa tým, prečo naše dieťa z ničoho nič vybuchne pre (podľa nás) úplnú banalitu. Snažíme sa pochopiť, prečo začne hystericky plakať, keď mu ošúpeme banán, alebo prečo sa hádže o zem, keď mu nekúpime, čo si želá.
Aby sme mohli lepšie porozumieť správaniu a emočnému prežívaniu našich detí, je užitočné vedieť, ako sa vyvíja a funguje ich emočný mozog. Peter Levine, známy odborník v oblasti psychoterapie a traumy, ponúka cenný pohľad na túto tému prostredníctvom svojej teórie, ktorá rozdeľuje mozog do troch hlavných častí: plazí mozog, limbický systém a neokortex. Každá z týchto častí má svoju špecifickú úlohu a dozrieva v rôznych vekových obdobiach, čo ovplyvňuje schopnosť detí zvládať jednotlivé emócie.
Pozrime sa bližšie na každú z týchto troch častí mozgu.
Plazí mozog: Základné prežitie
Plazí mozog je evolučne najstaršou časťou mozgu. U ľudí sa nachádza v dolnej časti mozgu a jeho hlavnou úlohou je zabezpečenie základných životných funkcií a prežitia. Riadi automatické procesy ako dýchanie, srdcový tep a základné reflexy. U detí, rovnako ako u dospelých, zohráva plazí mozog kľúčovú úlohu pri reakciách na stres a hrozby. Táto časť mozgu je u detí plne vyvinutá už pri narodení, čo im umožňuje reagovať na stresové situácie od prvého dňa.
Keď je dieťa vystavené stresovej situácii, plazí mozog môže spustiť automatickú reakciu "útok, útek alebo zamrznutie". Tieto reakcie sú rýchle a často sa odohrávajú bez vedomej kontroly, pretože ich cieľom je okamžité zabezpečenie prežitia. Keď sa napríklad malé dieťa cíti ohrozené, môže začať kričať, bežať preč alebo sa schovať. Novorodenec zasa začne plakať. Tieto reakcie sú výsledkom aktivácie plazieho mozgu.
Limbický systém: Emocionálne centrum
Limbický systém sa nachádza nad plazím mozgom a je zodpovedný za spracovanie emócií a ich uloženie do pamäte. Táto časť mozgu obsahuje niekoľko štruktúr, z ktorých najdôležitejšie sú amygdala a hipokampus, pričom amygdala hrá kľúčovú úlohu v spracovaní emócií, najmä strachu a hnevu a hipokampus je zodpovedný za vytváranie a uchovávanie spomienok.
Tento systém začína byť funkčný už u bábätiek, čo sa prejavuje schopnosťou prejavovať základné emócie ako radosť, strach, hnev a smútok. Vek od dvoch do šiestich rokov je obdobím, kedy sa deti učia rozpoznávať a vyjadrovať svoje emócie, hoci ich ešte nemusia plne chápať alebo vedieť, ako s nimi narábať. Limbický systém v tom čase intenzívne dozrieva, čo znamená, že amygdala rýchlo reaguje na podnety a vyvoláva silné emocionálne reakcie a hipokampus ukladá tieto emocionálne zážitky do pamäte, čo môže ovplyvniť, ako bude dieťa reagovať na podobné situácie v budúcnosti.
V tomto období je tiež dôležitý rozvoj emocionálnych väzieb, keďže limbický systém podporuje pocity lásky, náklonnosti a bezpečia, ktoré deti cítia k svojim rodičom a blízkym osobám.
Neokortex: Racionálne myslenie a sebaregulácia
Neokortex, najnovšia a najrozvinutejšia časť mozgu, sa nachádza na povrchu mozgu a je zodpovedný za vyššie kognitívne funkcie ako logické myslenie, plánovanie, rozhodovanie a sebaregulácia. U detí sa neokortex začína výraznejšie vyvíjať od veku troch rokov a jeho vývoj pokračuje až do dospievania a raného dospelého veku. V predškolskom veku sa deti učia základným formám sebaregulácie, ako je napríklad zvládnutie čakania alebo schopnosť ukľudniť sa. Avšak plná kapacita neokortexu, vrátane schopnosti komplexnejšieho plánovania a strategického myslenia, sa začína rozvíjať až v období adolescencie a pokračuje do dvadsiatky.
To znamená, že schopnosť detí zvládať svoje emócie a správanie sa vyvíja postupne. V ranom detstve deti často reagujú impulzívne, pretože ich neokortex ešte nie je dostatočne vyvinutý na to, aby efektívne kontroloval emocionálne reakcie. Úloha rodičov a opatrovateľov je v tomto období kľúčová, pretože poskytujú vzor a vedenie pri rozvoji týchto schopností.
Ako podporiť zdravý vývoj mozgu a sebareguláciu?
Pochopenie rôznych častí mozgu a ich vývojových fáz môže nám, rodičom, pomôcť efektívnejšie reagovať na emocionálne potreby svojich detí. Na čo sa teda sústrediť, aby sme podporili zdravý vývoj mozgu a sebareguláciu?
- Uznávajme a prijímajme emócie dieťaťa: Je dôležité, aby rodičia uznávali a prijímali všetky emócie svojich detí. To im pomáha cítiť sa pochopenými a prijatými.
- Naučme deti identifikovať a pomenovať emócie: Pomôžme dieťaťu rozpoznať a pomenovať svoje emócie. To je základným krokom k ich správnemu spracovaniu a zvládaniu.
- Buďme vzorom v sebaregulácii: Deti sa učia najmä tým, že pozorujú svojich rodičov. Ukážme im, ako zvládame vlastné emócie a stres.
- Vytvárajme bezpečné prostredie: Poskytujme bezpečné a podporné prostredie, kde môže dieťa slobodne vyjadrovať svoje emócie. Podporíme tým ich emocionálny rozvoj.
- Pomáhajme deťom nájsť zdravé spôsoby vyjadrovania emócií: Podporujme aktivity, ktoré umožňujú deťom bezpečne vyjadrovať svoje pocity, ako sú napr. umelecké či fyzické aktivity.
Čo dodať na záver?
V prvom rade, že deti nie sú malí dospelí. Žiadnu scénu nám nerobia naschvál a nie sú zlé len preto, že ich prevalcujú emócie. Ich mozog sa len vyvíja a preto ešte nemajú skúsenosti a nástroje na to, aby korigovali svoje reakcie. Keď sa my, rodičia, postavíme čelom k informáciám vedúcim k pochopeniu vývoja mozgu dieťaťa, budeme mať v rukách cenné nástroje na podporu rozvoja ich emocionálnej odolnosti a sebaregulácie, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý emocionálny a psychický vývoj.
Takže nebojme sa tých veľkých emócií „malých ľudí“ prijímajme ich, pomenúvajme ich a berme ich ako príležitosti učiť naše deti, ako s týmito emóciami narábať a ako ich zvládať spôsobom, ktorý bude v budúcnosti prospešný pre ich emocionálnu pohodu.
Rodičovstvo je náročné, ale je tiež jednou z najväčších výziev, ktorá nám umožňuje rásť a učiť sa spolu s našimi deťmi. Takže nabudúce, keď sa ocitnete uprostred víru detských emócií, nedajte sa ním strhnúť, neriešte čo si o vás myslia ostatní, ale dýchajte a pripomeňte si, že v tom nie ste sami, a urobte to najlepšie, čo môžete – milujte svoje dieťa a pomáhajte mu rásť.
OZ Podpor MAmu
Napísala: Zuzana Ďorďová
Zdroje:
Levine Peter A.; Kline Maggie - Trauma očima dítete. ISBN: 9788087249277
https://consciousdiscipline.com/methodology/brain-state-model/