Krik náš každodenný. Časť I. Prečo deti kričia?

Rozhovor na túto tému sme uskutočnili s pani Mgr. Erikou Bílikovou.

Mgr. Bíliková je klinická psychologička a psychoterapeutka. Je súčasťou tímu Slovenského inštitútu v psychotraumatológii a EMDR terapii a súčasťou Dialógu - Slovenského inštitútu pre vzdelávanie v Gestalt psychoterapii. Venuje sa psychoterapii detí, teenagerov a taktiež psychoterapii dospelých. Pracuje aj s rodinami.

Prečo deti kričia?

Deti kričia často a čím sú menšie, tým kričia viac. Je to kvôli tomu, že deti ešte nevedia verbalizovať svoje emócie a tak ich prejavujú krikom. 

Môžu kričať, pretože sa boja, sú nahnevané, taktiež krikom môžu dávať najavo radosť. Krik teda u detí vyjadruje rôznu škálu emócii. Postupne ako deti rastú, tak sa naučia vyjadrovať emócie aj inými spôsobmi. Úlohou nás rodičov je naučiť ich ako s emóciami narábať, ako ich pomenovať a ako ich zvládať.
Niekedy majú rodičia predstavu, že deti sú “hotoví dospelí” - to znamená, že už v rannom veku budú vedieť zvládať svoje emócie. Ale učenie sa regulácii emócii je dlhý a nie jednoduchý proces.
Dnes už máme veľa poznatkov o detskom mozgu, ktoré generácie pred nami nemali.

Ľudský mozog má tri časti:

• plazí mozog - prežitie, bezpečie, dýchanie, trávenie - všetko, čo sa deje automaticky bez nášho pričinenia
• emočný mozog - prejavovanie emócií
• rozmýšľajúci mozog - plánovanie, kontrola, premýšľanie

Neuropsychiater Prof. Daniel Siegel vysvetľuje, že mozog malého dieťaťa si môžeme predstaviť ako dom - plazí a emočný mozog sú prízemie a rozmýšľajúci mozog je poschodie, ktoré však ešte nie je vo veku 3 rokov vôbec vybudované. Možno sa mu črtajú prvé obvodové múry a postupne sa začína na toto poschodie budovať schodisko. Prízemie je vybudované už pri narodení, poschodie je hotové až medzi 20 - 30. rokom života.

Neurobiologicky nie je preto možné, aby deti vo veku 3., 4., 5. rokov zvládali svoje emócie tak ako my dospelí. To znamená, že keď príde silná emócia, táto emócia doslova zaplaví emočný mozog dieťaťa a ono si v tej chvíli nevie poradiť. Ešte nevie zapojiť horný - rozmýšľajúci mozog, ktorý je zodpovedný za ovládanie sa, rozmýšľanie, skľudnenie našich emócii. Keď deti zaplaví silná emócia, potrebujú našu pomoc, aby ju zvládli. Obrazne povedané, takto im pomáhame budovať schodisko vedúce na poschodie.

Myslím si, že veľmi pomáha, len to vedieť, že takto sa to deje a že deti nerobia nič zlé, keď kričia. Tým nám nehovoria, že nás nemajú radi alebo že nás nechcú rešpektovať, ale naučiť sa zvládať svoje emócie je vývinový proces.
Dôležité je aj rozumieť, že emócie sú dočasné a premenlivé stavy. Môžme ich prirovnať k počasiu, niekedy prší, potom sa vyčasí, inokedy príde búrka.  

Ak by ste chceli viac informácií o detskom mozgu, pozrite si aj náš druhý článok: Detailne o detskom mozgu - Je moje dieťa zlé, keď sa "hádže o zem"?

OZ Podpor MAmu

Spracovala: Monika Šuteková