Krik náš každodenný. Časť V. - Súrodenci

Rozhovor na túto tému sme uskutočnili s pani Mgr. Erikou Bílikovou. 

Mgr. Bíliková je klinická psychologička a psychoterapeutka. Je súčasťou tímu Slovenského inštitútu v psychotraumatológii a EMDR terapii a súčasťou Dialógu - Slovenského inštitútu pre vzdelávanie v Gestalt psychoterapii. Venuje sa psychoterapii detí, teenagerov a taktiež psychoterapii dospelých. Pracuje aj s rodinami.

Ako jasne zadať hranice napr. pri súrodeneckých konfliktoch?

Pri menších konfliktoch, ktoré si deti vedia zvládnuť samé, ich treba nechať, nezasahovať do toho (pokiaľ si neubližujú). Vidia samozrejme, ako my dospelí zvládame svoje konflikty a odpozerávajú to od nás. Hranice sú veľmi dôležité a keď sú hranice nastavené s láskavosťou, tak dávajú dieťaťu pocit bezpečia.

Tam kde nie sú žiadne hranice, zažívajú deti veľa úzkosti, môžu byť agresívnejšie, nevedia odkiaľ - pokiaľ sa majú pohybovať. Potrebujú mať preto dané jasné mantinely, aby vedeli, čo môžu čakať, čo platí. Samozrejme, môžeme pravidlá aj časom meniť, ale tiež postupne, s rozumom, aby to nebolo, že v jeden deň platí jedno a na druhý deň druhé, z toho by boli deti veľmi zmätené.

Ako postupovať, keď sa súrodenci bijú, pričom dostali jasnú hranicu, že sa doma nebijeme a oni nepočúvajú a stále dokola tak robia, až matka “vybuchne”.

Keď to nejde inak, treba deti zastaviť a oddeliť od seba. Je to naozaj dlhodobý proces, kým sa súrodenci naučia k sebe správať láskavejšie.

Keď sa súrodenci hádajú, kričia po sebe, má význam porozprávať sa s nimi o danom konflikte (aby sa opäť nerozdúchal konflikt) alebo im iba všeobecne vysvetliť, že toto nie je spôsob akým komunikujeme - nechcem, aby ste po sebe kričali, ani ja po vás nebudem kričať?

Toto veľmi záleží aj od veku detí. Počkať, kým opadnú veľké emócie a snažiť sa porozumieť, čo ich nahnevalo, aby sa učili rozumieť sebe a začíname takto budovať aj empatiu voči druhým. Môžeme navrhnúť ako by sa to dalo inak vyriešiť, potrebujú aj našu pomoc, nie je to automaticky, že vedia svoje zvládať konflikty.

Ako je to s napr. 5 ročným dieťaťom, ktorému sa narodí mladší súrodenec a zrazu začne byť vzdorovité, odmieta spolupracovať (obliecť sa, ísť do škôlky), chce byť len doma? Potom, keď už je v škôlke, tak mu je už dobre, len akoby nemá rád tú zmenu stavu, ten presun do iného prostredia. Ako riešiť takúto situáciu?

Príchod súrodenca býva pre druhé dieťa veľmi náročný a je to dlhá adaptácia. Dieťa veľakrát ide akoby do “regresu”, začne sa správať ako menšie dieťa (chce viac nosiť na rukách, pocikáva sa, nechce chodiť do škôlky/ školy). Dôležité je, aby dieťa vedelo, že mu rozumieme, uznať mu emóciu. Vytvárať si chvíľky, kedy má dieťa našu plnú pozornosť, bez súrodenca. Menia sa mu aj priority, nechce ísť do škôlky, na krúžok, ale chce byť doma s mamou ako súrodenec. Nasilu ho nenútiť, ale keď vidíme, že potrebuje len trochu pomôcť a namotivovať a potom v škôlke bude spokojné, tak ho podporiť. Chce to opäť trpezlivosť rodiča a treba byť pripravený na to, že toto môže trvať aj zopár mesiacov, pretože je to veľká zmena pre dieťa. Pri zmene je potrebné, aby sme aj my boli v pohode, aby sme to zvládli a čím je dieťa viac v “regrese”, je labilnejšie, tak nemusí ustáť veci, ktoré zvládalo predtým, preto je domáce prostredie miesto, kde chce vtedy byť najviac, tam sa cíti v bezpečí.


OZ Podpor MAmu

Spracovala: Monika Šuteková